POZITÍVNE MYSLENIE - CESTA K LEPŠIEMU ŽIVOTU

Michal je človek, ktorý  má vždy  dobrú náladu. Nebolo dňa kedy by nepovedal niečo pekné. Keď sa ho hocikto opýtal, že ako sa má, zvyčajne odpovedal ” Keby bolo lepšie, musel by som mať dvojičku. Bol výborným manažérom reštaurácií. Niekoľko jeho čašníkov ho nasledovalo z reštaurácie do reštaurácie.

Príčina prečo ho čašníci nasledovali, bol Michalov postoj k životu. Bol prirodzeným motivátorom. Keď niektorý z jeho kolegov mal zlý deň, bol tam a učil ho pozerať sa vždy na pozitívnu stranu udalosti.

Keď som toto všetko videl tak som sa divil ako to ten Michal robí. Išieľ som za ním a spýtal sa: ” Nechápem to. Nemôžeš byť takto  stále pozitívne naladený. Ako to robíš? ” Michal odpovedal, ”  Každé ráno pri vstávaní si poviem. Michal, dnes máš dve voľby. Môžeš si vybrať. Prežijem dnešok s dobrou náladou, alebo so zlou náladou.

Vyberem si prežiť deň s dobrou náladou. Vždy, keď sa niečo zlé príhodí si môžem vybrať. Budem obeťou, alebo sa z danej udalosti niečo naučím. Ja sa radšej učím. Zakaždým, keď sa mi príde niekto sťažovať, môžem akceptovať ich sťažovanie, alebo  im ukázať pozitívnu stranu ich problémov.  Vyberám si samozrejme to druhé.

” V poriadku, ale to nie je až také ľahké” Oponoval som. ” Ale áno, je” Povedal Michal. ” Celý život je o voľbách. Keď odstrániš ten bordel okolo, tak každá situácia je voľba. Vyberáš si ako reagovať na udalosti. Vyberáš si to aj to ako na teba ľudia pôsobia a ako ovplyvňujú tvoju náladu. Chceš mať dobrú, alebo zlú náladu? Je to tvoja voľba, ako žiješ život.

Uvažoval som nad tým čo mi Michal povedal. Neskôr som od reštaurácií upustil a začal som vlastné podnikanie. Stratili sme kontakt, ale často som premýšľal o Michalových myšlienkach vždy, keď som robil nejaké rozhodnutie.

Niekoľko rokov potom som sa dopočul, že Michal bol prepadnutý v reštaurácii troma ozbrojenými zlodejmi. Mierili na neho pištolou, zatiaľ čo otváral trezor. Z nervozity zadal zlý kód. Zlodeji spanikárili a strelili ho. Michala našli pomerne rýchlo a po 18 hodinovej operácii a týždňoch intenzívnej staroslitvosti bol prepustený z nemocnici. Čiastočky z nábojov mal stále v tele.

Stretol som sa s Michalom asi Šesť mesiacov po tomto incidente. Keď som sa ho spýtal, ako sa má, odpovedal. ” Keby sa mám mať lepšie, tak by som sa musel rozdvojiť. Chceš vidieť moje jazvy? ” Odmietol som pozrieť sa na jeho rany, ale bol som zvedavý čo mu lietalo hlavou pri tej hrôzostrašnej udalosti. ” Prvá vec čo ma napadla, bolo ,že som mal zamknúť dvere. Nuž a keď som tam na tej zemi ležal, tak som si spomenul, že mám dve voľby. Môžem si vybrať či žiť, alebo umrieť. Vybral som si žiť. ”

“Nemal si strach? Stratil si vedomie?” Spýtal som sa. Michal pokračoval,”… záchranári boli skvelí.  Stále mi hovorili, že všetko bude v poriadku. Ale, keď ma priviezli na ARO a uvidel som nešťastné výrazy tvárií, všetkých doktorov a sestričiek, tak som sa naozaj vystrašil. V ich očiach som videl, že som pre nich už mŕtvy.

Vedel som, že musím niečo urobiť. ” Čo si spravil?” Spýtal som sa. ” Tak jedna veľká sestra vykríkla na mňa otázku. ” Ste na niečo alergický?” Áno som.” Odpovedal som. Doktory a sestry prestali pracovať a čakali na moju odpoveď.

Z hlboka som sa nadýchol a skríkol. ” Na guľky z pištole.” Počas ich smiechu som im povedal.” Vyberám si život. Operujte ma tak, ako by som bol živý a nie mŕtvy.

Michal prežil vďaka skvelým doktorom, ale aj vďaka jeho úžasnému postoju k životu. Naučil som sa od neho, že každý deň máme voľbu žiť naplno.  Nakoniec je to všetko len iba o tom postoji k životu.

Autor: Tomáš Kis